Autor: Mgr. Peter Pleva
Oszmán tér – Osmanské námestie
Námestie Šoltésovej sa dávnejšie nazývalo Osmanské námestie. Podľa tradície sa práve na tomto mieste Osmanské vojská zhromaždili pred útokom na mesto. Išlo o prvý z množstva útokov proti mestu a hradu. Dramatická udalosť sa odohrala v roku 1544. 16. augusta sa podarilo prekonať tureckým vojskám drevenú palisádu, ktorá vtedy chránila mesto. Začalo sa prvé drancovanie Levíc tureckým vojskom o sile 2000 mužov pod vedením Şabana Muşu. Pri prekvapivom útoku sa pokúšali dobyť aj samotný hrad ale vďaka rýchlej reakcii hradnej posádky sa podarilo zabrániť Turkom vylomiť bránu.
„Balašiho“ brána
Vtedajší hradný kapitán Melchior Balaša hrad ubránil a nepriateľské vojská vyhnal Mlynskou bránou, ktorú neskôr pomenovali „Balašiho“ brána. Tá už dnes neexistuje, ale podchod ktorý vyúsťuje z ulice Ivana Krasku do Mlynskej ulice je stále nazývaný po slávnom obrancovi Levíc. Približne na tom istom mieste sa až do nešťastného zbúrania mestských hradieb nachádzal vybúraný podchod v opevnení. Ten nie je totožný zo spomínanou Mlynskou bránou ktorá sa nachádzala v okolí dnešnej budovy Okresného súdu iba o kúsok ďalej. Napriek tomu má tento priestor dodnes svoju osobitú atmosféru.
Bátovská brána
Približne v miestach kde sa stretávajú ulice Sv. Michala a ulica na Bašte sa nachádzala ďalšia mestská brána. Niekedy sa nazýva Trhová alebo Bátovská brána. Tá je zobrazená na viacerých grafických listoch zo 17. storočia aj na pôdoryse opevnenia mesta. Podľa rozprávania starých Levičanov sa pri oprave cesty na týchto miestach prepadol pod zem bager ktorý opravoval cestu. Niekoľko odvážlivcov vliezlo do jamy a všimli si dlhú chodbu ktorá viedla smerom k hradu. Prešli v nej asi 100 metrov ale ďalej sa už neodvážili. Pravdepodobne išlo o podzemnú chodbu spájajúcu rôzne časti opevnenia ale oficiálny archeologický výskum sa tam ešte nerealizoval.
Ulica Na Bašte
Názov ulice Na Bašte odhaľuje že sa tu nachádzal opevnený bod v hradbách mesta – delostrelecká nárožná bašta. Tá pôvodne stála na mieste domu ktorý Levičania prezývajú vežičkový dom. Nachádza sa hneď vedľa mestského domu a používa sa aj názov Klainov alebo Polášov dom. Bašta bola svedkom mnohých dramatických udalostí. Najznámejšou je útok cisárskych vojsk 12. júna v roku 1664, pod vedením generála Louisa Ratuit de Souches. Po 223 dňoch Osmanského panstva nad Levicami bolo mesto oslobodené z rúk Turkov.
Bastión mestského opevnenia
Smutnou udalosťou dnešných dní je zničenie časti opevnenia a základov bastiónu pod moderným hotelom Astrum Laus. Pri archeologickom výskume sa našli mohutné základy delostreleckej bašty a zachované časti dreveného palisádového opevnenia. Vo vlhkej pôde sa dokonale zachovali pôvodné koly palisád a veľa iných drobností z minulosti.
Malá brána
Treťou mestskou bránou v opevnení mesta bola Picola porta alebo malá brána. Nachádzala sa približne v miestach kde stojí nes Synagóga. Išlo o malú bránu ktorá bola chránená vodnou priekopou a palisádovým opevnením. Je najpodrobnejšie zobrazenou bránou opevnenia. Jej podoba sa nachádza na viacerých grafických listoch a akvareloch. Oproti sa nachádza východný bastión Levického hradu. Vedľa Synagógy sa nachádza vysoký múr. Ide pravdepodobne o starý múr postavený na mieste a materiálu z pôvodných hradieb mesta.
Dobóovský kaštieľ
K najslávnejším osobnostiam protitureckých bojov nielen v Leviciach ale v celom Uhorsku patril Štefan Dobó. Za úspešný boj a obranu hradu Jáger bol cisárom odmenený titulom Tekovského župana a stal sa majiteľom Levického hradu. Starý hrad prebudoval na modernú protitureckú pevnosť a dal v hradnom areáli postaviť Dobóovský kaštieľ. Ide o dlhú dvojpodlažnú pôvodne renesančnú stavbu kde sa dnes nachádzajú výstavné a spoločenské priestory Tekovského múzea v Leviciach. Rod Dobó pripomína aj renesančný nápis nad vstupnou bránou. Letopočet v nápise (MVLXXI) je zle vytesaný. Pravdepodobne kamenár ktorý tabulu zhotovil zamenil latinskú číslovku 500 – D s číslovkou 5 – V. Správne má byť nad hradnou bránou letopočet MDLXXI – 1571.
„Mešita“
V areáli hradu sa nachádza priestor ktorý Levičania poznajú ako „Mešita“. Pravdepodobne ide o jedinečnú pamiatku svojho druhu na území Slovenska. Je súčasťou Kapitánskej budovy a nachádza sa v priestore nad galériou, kde je dnes expozícia Spoločenský život v Leviciach. Tento priestor nad bývalou vstupnou bránou bol podľa tradície používaný v období osmanskej okupácie ako ich modlitebňa. Žiaľ, nevieme kde sa nachádzal mihráb ktorí bol nasmerovaný na Mekku, ale na viacerých miestach v Maďarsku sa zachovali správy že Turci prebudovali priestory nad bránou na mešitu. Z toho dôvodu je práve táto časť jedinečnou pamiatkou na toto pohnuté obdobie.
Koháryho pamätníky
V bitke pri Leviciach padol významný protiturecký bojovník Štefan Koháry. V najbližšom okolí sa nachádza niekoľko pripomienok tohto hrdinu. Od hradu začína Koháryho ulica, ktorá nesie jeho meno. Pôvodne išlo o samostatnú obec ktorá bola pripojená k Leviciam až 1848. Touto ulicou sa dá prísť až k malému, ale historicky významnému pamätníku za dnešným nákupným strediskom Merkury Market. Pripomína približné miesto kde bol v bitke pri Leviciach 19. júla 1664 Koháry ranený a spadol z koňa. Noha sa mu ale zasekla v strmeni a splašený kôň ho za sebou ťahal až na pole za mestom neďaleko hlavnej cesty do Tlmáč v chotári obce Hronské Kosihy. Tam našli jeho telo a jeho syn Štefan Koháry II. dal v roku 1713 postaviť na pamiatku svojho otca barokovú kaplnku.