Levický keltský poklad

Autor: Mgr. Peter Pleva

Poklad našiel obyvateľ Levíc Ján Gajdoš 10. októbra 1930 na mestskom pozemku za Kmeťovou ulicou, ktorý sa predtým používal ako mrchovište. Obyvatelia mesta sem zakopávali uhynuté zvieratá a neskôr vyhadzovali stavebný odpad. Počas výkopových prác na základoch nových domov, kopáči našli nádobu, ale hodili ju nabok. Okolo išiel spomínaný nálezca, ktorý zbieral najrôznejšie vyhodené veci. Pri kutraní sa, či sem niekto nevyhodil niečo zaujímavé čo by mohol zužitkovať, narazil na nádobu o veľkosti bežného kvetináča. V nádobe sa skrýval najvzácnejší poklad mincí, aký sa kedy našiel v Leviciach.

Nález obsahoval 154 strieborných tetradrachiem a 5 zlatých statérov. O náleze mincí prvýkrát informuje regionálny týždenník Bars z 19. októbra 1930. Udalosti popísané v článku sú podané nasledovne: „Robotníci, pracujúci na novej osade, našli jednu ťažšiu nádobu, ktorú bez záujmu odhodili bokom, lebo si mysleli že je to závažie z lampy. Nádobu na smetisku neskôr našiel cigáň, ktorý nálezu venoval viac pozornosti. V sivej nádobe s rozmermi bežného kvetináča, na jeho nemalé prekvapenie našiel veľké množstvo starých mincí. Keďže sa cigáň pustil do rozpredávania mincí, dozvedeli sa o veci žandári a v zmysle zákona nález zabavili a odovzdali príslušnému okresnému súdu.“

Poklad sa dostal na súd a bol tam uložený ako dôkazový materiál. Následné súdne konanie odhaľuje viacero zaujímavých detailov z osudu nálezu. Súd Jána Gajdoša oslobodil a aj on dostal na základe starších zákonov svoj podiel z pokladu. Ten následne predal mestu Levice za 100 korún. Bol to preňho zlý obchod lebo hodnota celého pokladu sa odhadovala na 35 000 korún. Mesto takto získalo do svojho majetku 2/3 pokladu a 1/3 pokladu išla štátu. Až do Viedenskej arbitráže sa celý poklad nachádzal na mestskom úrade. Potom sa časť pokladu stratila počas dramatických udalostí 2. svetovej vojny. Dnes sa v Tekovskom múzeu v Leviciach nachádza 72 strieborných a 2 zlaté mince.

Obe zlaté mince sú výrazne zodraté a preto sa nedá určiť podobu ich pôvodnej výzdoby. Odborníci ich zaraďujú k statérom neskorého mušľového typu. Isté náznaky podoby s mušľou sa na nich dá pozorovať. Sú vyrazené z 8 gramov čistého zlata. Averz striebornej mince je tvorený fúzatou hlavou boha Dia ktorú Kelti prevzali z tetradrachiem Filipa II. Macedónskeho (359 – 336 p.n.l.), ktorý bol otcom Alexandra Veľkého. Diovu hlavu zdobí vavrínový veniec a je obrátená doprava. Je výrazne zoštylizovaná ako to v prípade takýchto napodobenín býva obvyklé. Okolo sa na niektorých minciach zachoval zvyšok perlovca, ktorí sa nachádza aj na pôvodnej minci. Z nášho hľadiska je oveľa zaujímavejšia druhá strana. Reverz mince je zaujímavý pre viaceré detaily. Výzdobu tejto strany tvorí jazdec ktorý je silne štylizovaný. Kôň je v kroku, zo zdvihnutou prednou nohou. Jazdec je prevzatý z tetradrachiem paeonskeho panovníka Audoleonta (315 – 285 p.n.l.). Je to jeden z mnohých helenistických panovníkov vládnucich rozdrobenej ríši po smrti Alexandra Veľkého. Práve po ňom sa v odborných kruhoch nazývajú tieto mince audoleontskými. Medzi prednými nohami koňa sa nachádzajú značky tvorené bodkami a čiarkami v tvare trojuholníka. Nikto presne nevie na čo vlastne tieto značky slúžili. Je možné že išlo o označenie razenej série. Na všetkých strieborných tetradrachmách je pod bruchom koňa, do jadra mince, ostro vbitý vertikálne položený klin. Práve táto značka sa stala charakteristickým prvkom celého pokladu a dôvodom prečo ho numizmatici na prvý pohľad rozpoznajú ako Levický keltský poklad. Je to dodnes jediný hromadný nález keltských mincí, ktoré sú všetky takto označené. Ide o akýsi staroveký bezpečnostný prvok, ktorý mal dokázať pravosť týchto mincí. Kelti boli nielen dobrí remeselníci, ale aj šikovní falzifikátori. Dokázali postriebriť alebo pozlátiť obyčajný bronzový kotúčik, a vydávať ho za pravú mincu. Tento hlboký vryp dokazoval, že celá minca je zo striebra a je teda pravá.