Štefan Dobó z Ruskej – Herkules kresťanov

cca 1502 – 1572

Barón Štefan Dobó  z Ruskej bol známy predovšetkým ako hrdina protitureckých bojov – hradný kapitán v Jágri. Ako vysokopostavený katolícky šľachtic stál po boku Ferdinanda počas rozbrojov medzi dvoma kráľmi po bitke pri Moháči. Patril mu aj hrad Levice, bol Tekovským županom a kapitánom banských miest.

Od roku 1548 sa stal hradným kapitánom hradu Jáger. V roku 1551 boli kráľom Ferdinandom I. Štefan Dobó a jeho dvaja bratia odsúdení na prepadnutie majetku za dávnejšie prehrešky voči jednému z ich susedov (Tomášovi Tegenyeimu), ktoré ešte počas obliehania platilo, pričom Štefanovi sa podarilo dosiahnuť odklad trestu o rok.

Jeho meno sa stalo známym počas Tureckého obliehania v roku 1552, keď dokázal Jáger ubrániť napriek nerovným pomerom síl. Počet obrancov hradu bol asi 2 000 vrátane jeho spolubojovníka  Jóba Paksyho z Pakosu, zatiaľ čo počet obliehajúcich Turkov mohol byť 40 000. Počas obliehania bol sám Dobó zranený. V tomto čase sa aj oženil a narodil sa mu prvý syn František. Za odmenu dostal od kráľa hrady Deva a Gherla v Sedmohradsku, ktorý ho v roku 1553 (spolu s Ferencom Kendim) vymenoval za sedmohradského vojvodu a povýšil ho na baróna. V roku 1556 sa sedmohradský parlament rozhodol zavolať  kráľovnú Izabelu domov. V tom čase na rozkaz sultána turecká, moldavská a valašská armáda vtrhli do Sedmohradska, Dobó bránil Devu a Gherlu viac ako desať mesiacov, ale keďže od Ferdinanda neprišla žiadna pomoc, bol nútený sa ich vzdať. Napriek sľubovanému voľnému ústupu ho Izabela uväznila v Gherle, odkiaľ v roku 1557 utiekol.

V roku 1558, keď sa Sedmohradsko opäť odtrhlo od Habsburgovcov, dostal namiesto stratených majetkov panstvo a hrad Levice a za 20 500 forintov aj hrad Vígľaš. V tom roku sa opäť dostal do hodnosti baróna a bol vymenovaný za župana Tekovskej župy. Hneď sa pustil do opevňovania oboch hradov, v Leviciach si doprial pohodlie a luxus a postavil vedľa hradu kaštieľ. okrem toho vytvoril v regióne aj ochranný systém poddanských obcí. V roku 1962 ho vymenovali za hlavného kapitána banských miest (namiesto jeho švagra Jána Balassu) – bola mu pridelená vojenská koordinácia a vedenie obrany ďalších šiestich žúp. V 60. rokoch 15. storočia sa stal jedným z najväčších vlastníkov pôdy v krajine.

Dobóovský kaštieľ v Leviciach
(Victorisz Antal, Vasárnapi Újság 23.8.1857)

Kauza Tegenyei, v neposlednom rade vďaka zlovôle  Perényiovcov – dávnych nepriateľov Dobóovcov, sprevádzal Dobóa celý život – v roku 1568 bol za to zatknutý aj v Bratislave, ale utiekol a uchýlil sa na hrad Levice. V roku 1569 Dobóa vylákali aj so švagrom Jánom Balassom nbna bratislavský snem – tam ich zajali, uväznili pre podozrenie z vlastizrady a dokonca zbavili funkcie župana. Posledné roky života strávil v zajatí na Bratislavskom hrade. Po prepustení v roku 1572 sa jeho zdravie veľmi zhoršilo. Vrátil sa na hrad Seredne, kde krátko potom vo veku 70 rokov zomrel. Pochovali ho v jeho rodisku, v presbytériu kostola Povýšenia svätého Kríža v Ruskej.

zdroje textu a obrázkov:

  • Wikipedia,
  • internet,
  • publikácia “Barón Štefan Dobó z Ruskej” (autorka Nagy Zsuzsanna, 2019)

Fotogaléria z miesta posledného odpočinku Štefana Dobóa v Ruskej