Z dejín Okrášľovacieho spolku v Leviciach

Autor: PhDr. Ladislav Vincze

Dejiny okrášľovacieho spolku v Leviciach siahajú do polovice 19. storočia. Jeho vznik je spojený s prijatím zákonného článku XXIII o mestskom zriadení v roku 1848. Ten mestám umožňoval zriadiť niekoľko odborných komisií, ktoré úzko spolupracovali s mestskou radou. Spočiatku v Leviciach pri rade pracovali štyri komisie: školská, kontrolná, finančná a spoločne fungovala okrášľovacia, bezpečnostná a zdravotná komisia. Počas obdobia Bachovho absolutizmu (1850-1860), poznačeného obmedzovaním demokratických a občianskych práv, bola činnosť komisií značne obmedzená. Len čo povolil policajný a byrokratický teror, mesto sa s oduševnením pustilo do budovania. Už v januári 1861 bol zvolený nový mešťanosta v osobe Lukáča Máčaia, nové zastupiteľstvo i členovia komisií. Predsedom 14 člennej okrášľovacej, bezpečnostnej a zdravotnej komisie sa stal mestský inžinier Karol Belcsák. Okrem neho boli členmi župný lekár Ondrej Laslavík, tesársky majster Anton Bumberle, Jozef Závorszky, Pavol Vankay, Ondrej Mráz, Jozef Chlebovics, Ján Csepcsányi, Imrich Akossy, Jonáš Vida, Ján Szilágyi, Vavrinec Sebestyén, Ján Szabó a Ján Koncz.

Počas nasledujúcich rokov sa okrášľovacia komisia osamostatnila a po voľbách v roku 1869 sa jej predsedom stal Ján Hliva. Komisia, ako poradný, iniciačný a kontrolný orgán zohrala významnú úlohu pri tvorbe územného plánu mesta. Sledovala a posudzovala stav ulíc, dohliadala na bezpečnosť, zdravotný a hygienický stav na verejnom priestranstve. Obyvateľov vyzývala k prevencii pred nákazlivými chorobami, medzi ktoré v tom období patrili hlavne týfus, cholera, slintačka a krívačka a syfilis. V evidencii viedla presný počet prostitútok, ako potenciálny zdroj nákazy syfilisu. Prostitútky boli nútené každú sobotu ráno sa podrobiť preventívnej kontrole u lekára Žigmunda Jeitelesa.

Zlé hygienické podmienky v meste napomohli v roku 1866 šíreniu cholerovej epidémie, počas ktorej zomrelo mnoho Levičanov. Členovia komisie aktívne pomáhali pri preventívnych proticholerových opatreniach, zariadení cholerovej nemocnice i pochovávaní mŕtvych. Avšak ani po odznení cholery sa hygienické podmienky v meste podstatne nezmenili. Na základe opisu z roku 1872 ľudia naďalej hádzali odpad na prostred ulice a do zákutí, kde vznikali hnijúce smetiska. Dvory hostincov boli plné blata a smetí, v zanesených jarkoch stála páchnuca voda. Hrozivá situácia vládla na dvore ľudovej školy, ktorá bola posiata ľudskými výkalmi. Na vykonávanie svojich potrieb žiaci pred latrínou bez dverí uprednostňovali školský dvor. Ale to nebolo nič oproti zápachu, ktorý sa šíril z mydlárne Jozefa Kabinu v susedstve školy.

Po osamostatnení okrášľovacej komisie sa jej činnosť zamerala hlavne na reguláciu priestorového usporiadania územia, čistotu verejného priestranstva a zelene, dodržiavanie stavebného poriadku a značnou mierou zasahovala do územného plánu. Jej aktivity výrazne sformovali podobu súčasných Levíc. Prispela k dláždeniu ciest kamením a k vysádzaniu zelene a stromov. Jej vedenie presadilo, aby príjmy z predaja piesku z kanála Perec a voľných priestranstiev, boli uložené na zvláštny účet a obrátené na skrášlenie mesta. Členovia komisie sa od roku 1874 zúčastňovali každého stavebného konania a vďaka komisii mesto, pre časté požiare, zakázalo používanie slamy na prikrývanie domov.

Po voľbách do miestnej samosprávy v roku 1876 boli zriadené i nové komisie. Zlúčením zdravotnej a okrášľovacej vznikla jedna spoločná komisia s 20 členmi. Združovala miestnych poslancov, honoráciu mesta, podnikateľov, jednoducho lokálpatriotov, ktorým záležalo na peknom vzhľade verejných priestranstiev. Jej predsedom sa stal župný lekár Dr. František Brach a členmi Eduard Boleman, Ján Bíró st. Florián Csekei, Bartolomej Czimerman, Štefan Dohány, Adolf Fischer, Jozef Hlavács, Ladislav Juhász, Dionýz Ivanyics, Ján Kostyek, Ondrej Klincsok, Ján Korpás, Gregor Konta, Ján Lovas, Alexander Medveczki, Jozef Poliak, Filip Stern, Alexander Vietoris a Jozef Závorszki. Zasadala spravidla štvrťročne a o svojej činnosti pravidelne referovala na zasadnutiach mestského zastupiteľstva. Pod vedením Dr. Františka Bracha komisia v tesnej kooperácii s mestským policajným kapitánom vyvinula obrovskú aktivitu. Členovia komisie naďalej robili pravidelné obchôdzky po meste, dohliadali na čistotu mesta, dodržiavanie územného a stavebného plánu. Počas nasledujúcich rokov sa komisii podarilo čiastočne vyriešiť problém znečisťovania mesta. Z ulíc zmizli čierne skládky, potoky páchnucej močovky a odpadovej vody z garbiarskych dielní. Majitelia stajní v okolí centra mesta boli povinní si vybudovať odpadové jamy s objemom 2 m a uzamykateľným vekom, kam cez kanalizačný systém vtekala konská močovka. Čistenie zbernej jamy bolo možné len pod dohľadom mestského policajného kapitána, aby močovka neskončila na ulici. Na trhovisku sa postupne upravili stánky na predaj pečienok a chleba, tie ktoré zacláňali verejnému osvetlenie preniesli na vhodnejšie miesto. V roku 1878 komisia vysadila stromy na námestíčku pred pánskym klubom Kasíno, neskôr i na Trojičnom námestí a Námestí Flóra. Významným spôsobom prispela k postupnej úprave ciest a chodníkov.

Začiatkom 80. rokov 19. storočia činnosť komisie pre výstavbu železnice, gymnázia a nemocnice stagnovala. Príčinu treba hľadať v tom, že jej členovia sa aktívne podieľali na vyššie uvedených projektoch. Intenzívnejšia práca komisie bola zaznamenaná až po voľbách v roku 1886. Na poste predsedu bol potvrdený Dr. František Brach a pod jeho vedením pracovali Viliam Csekey, Leopold Gutman, Florián Csekey, Pavol Schubert, Ondrej Dodek, Dr. Ignác Frommer, Viliam Kern, Štefan Ákosy, Ján Gymessy, Ladislav Juhász, Jozef Kónya, Mikuláš Agárdy, Ján Kacsanyec, Dr. Karol Medveczky, Dr. Jozef Pólya, Alexander Medveczky, Štefan Polgár, Ján Súmeg, Ľudovít Szemerédi, František Mosonyi, Vavrinec Túróczy a Štefan Varanyay. Táto zostava komisie stála pri vzniku a prijatí mestského štatútu vzťahujúceho sa na verejnú čistotu.

Komisia po vzniku dobrovoľného hasičského zboru v Leviciach v roku 1876 vyvinula preventívne aktivity proti požiarom. Od roku 1887 musela mať každá novostavba postavenú požiarnu stenu. Docielila, že na hnací mechanizmus Schoellerovho mlyna bolo namontované čerpadlo, ktoré v prípade požiaru vedelo pre potreby hasičov zabezpečiť potrebné množstvo vody.

Ku koncu 19. storočia vzniklo v Leviciach množstvo nových ulíc, ktoré bolo potrebné pomenovať. V roku 1890 Dr. František Brach zostavil z členov komisie pracovný tím na pomenovanie ulíc, ktorý v priebehu krátkeho času pomenoval, alebo premenoval 76 ulíc a námestí. Výstavbou nových ciest nastal rozvoj dopravy, zmenil sa vzhľad a stav ulíc, načo reagovalo i predstavenstvo mesta. Po voľbách v roku 1893 uznalo za vhodné vytvoriť pri mestskom zastupiteľstve komisiu dopravy a výstavby na čele s Teodorom Leidenfrostom. Okrášľovacia a zdravotná sa redukovala len zdravotnú komisiu, čím jej „okrášľovací” charakter zanikol. Dr. František Brach na jej čele stál až do smrti v roku 1894. Ďalšie aktivity ohľadom skrášľovania mesta čiastočne prevzala vyššie spomenutá komisia dopravy a výstavby.

S myšlienkou založenia okrášľovacieho spolku sa stretávame až v medzivojnovom období počas pôsobenia starostu Gyulu Antala (1932 – 1938). Z jeho iniciatívy sa rozbehlo a podarilo zrealizovať mnoho projektov. Medzi najvýznamnejšie patrila stavba betónového mosta cez kanál Perec pri mlyne, úprava ciest na Novej osade, renovácia mestského hostinca, obnova elektrického vedenia mestskej elektrárne, výstavba štátnej školy na osade Géňa, rozšírenie budov okresného súdu, pošty a nemocnice, prípravné práce pre mestskú kanalizáciu a vodovod, zriadenie učňovskej školy obchodnej s vyučovacím jazykom slovenským, vydláždenie Vojenskej a Kasárenskej ulice, výstavba budovy okresného úradu, rozšírenie Štefánikových kasární, v spolupráci s Červeným krížom zriadenie záchrannej stanice, usporiadanie ulice Káka a jej vysadenie stromami, zvýšil počet policajtov, pracovnou pôžičkou znížil nezamestnanosť v meste, zostavil memorandum za vyučovanie v maďarskom jazyku na miestnom gymnáziu.

Gyula Antal združoval okolo seba ľudí, ktorým záležalo na skvalitnení života v meste. Na vzor iných miest mal v úmysle založiť v roku 1937 okrášľovací spolok so stanovami a registrovať ho na štátnej úrovni. O radu a pomoc sa vedenie mesta obrátilo na mestá s vyšším počtom obyvateľstva (Bratislava, Košice, Žilina, Lučenec, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Komárno, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Nitra). Vzor stanov mu poskytli len Bratislava a Nitra, kde fungovali okrášľovacie spolky. Spolky podobného zamerania združoval Svaz československých spolku pro okrášlování a ochranu domoviny v Praze, na ktorý sa obrátila i rada mesta Levíc. Bola to neštátna inštitúcia venujúca sa ochrane prírody, krajiny, skrášľovaniu miest a domovov, ktorá v tom čase združovala vyše 400 okrášľovacích spolkov po celej republike. Jej tlačovým orgánom bol mesačník Krása našeho domova. Zväz odporučil zvolať schôdzu, na ktorej by zvolili prípravný výbor okrášľovacieho spolku. Výbor by pripravil všetky potrebné kroky na ustanovujúceho valného zhromaždenia spolku. K odpovedi zväz pripojil i vzorové stanovy, ktoré mal výbor podľa uváženia upraviť a zaslať na registráciu na Zemský úrad v Prahe. Registrácia sa z neznámych príčin neuskutočnila, preto úmysel založiť okrášľovací spolok v Leviciach sa napokon nikdy nezrealizoval.

Značky: