Štefan Koháry I.

Autor: PhDr. Ladislav Vincze

1616 – 1664

Narodil sa v roku 1616 a už v roku 1629 sa spomína ako spoluvlastník obce Beluj pri Banskej Štiavnici. Veľmi skoro osirel, preto sa jeho poručníkom stal barón Daniel Esterházy. Potom čo Štefan prevzal otcovo dedičstvo, usadil sa v rodinnom sídle na hrade Čabraď. Bol to muž s výbornými vojenskými schopnosťami, vďaka ktorým sa mu podarilo získať mnohé vojenské a administratívno-správne funkcie. V roku 1647 bol vymenovaný za hlavného kapitána hradu Szécsény, v roku 1657 za dedičného kapitána hradu Fiľakovo a v roku 1661 za hontianskeho župana. V roku 1664 ho cisár Leopold I. menoval za podmaršala a hlavného kapitána stredoslovenských banských miest.

Najväčšou vojenskou akciou na našom území počas takmer 150-ročného susedstva s Osmanskou ríšou bola turecká výprava v rokoch 1663 a 1664. Osmanské úspechy, ako pád Nových Zámkov v roku 1663, mali katastrofálne dôsledky a začala sa reťazová strata ďalších pevností – Nitry, Levíc, Hlohovca, Komjatíc, Novohradu, Drégelya a Bujáka. V marci 1664 sa začali vojenské akcie aj na území Slovenska, kde sa cisárske vojská pokúsili prejsť do ofenzívy. Vďaka veliteľovi francúzskeho pôvodu Louisovi Rattuit de Souchèsovi bola oslobodená Nitra a v jeho pláne hrali dôležitú úlohu Levice, ktoré sa mu však pre blížiacu sa tureckú armádu podarilo oslobodiť až v lete 1664. Stalo sa tak 19. júla v tzv. Levickej bitke. Snáď najznámejším bojovníkom, ktorý padol v tejto bitke bol legendárny Štefan I. Koháry. Neďaleko Levíc ho zasiahnutý nepriateľskou guľkou a jeho nevládne telo splašený kôň vliekol až do chotára Hronských Kosíh. Pochovaný bol na hrade Čabraď, v rodinnom sídle Koháryovcov.

Uplynulo 350 rokov

Napriek tomu, že od tejto udalosti uplynulo 350 rokov, prítomnosť baróna Štefana I. Koháryho v okolí Levíc neustále pripomínajú pamiatky viažuce sa k jeho osobe.

Rodinná krypta Koháryovcov

Krypta v kláštornom kostole v Hronskom Beňadiku vznikla v roku 1690 potom, čo dal Štefan II. Koháry vyzdvihnúť telesné pozostatky svojho otca z hrobky na čabraďskom hrade. Priestranná krypta s v hlavnej lodi kostola otvorom v podlahe bola zakrytá bielou kamennou doskou, v rohoch so 4 kovovými kruhovými madlami. V strede dosky je umiestnený reliéfny erb Koháryovcov s latinským nápisom CRYPTA FAMILIAE KOHARIANAE. Krypta slúžila do polovice 19. storočia a posledný pohreb sa tu odohral v januári 1854.

Epitaf Štefana I. Koháryho

Po exhumácii Štefanovho tela a jeho opätovnom pochovaní, dal Štefan II. na južnú stenu interiéru kláštorného kostola upevniť klasicizujúci neskororenesančný mramorový epitaf jednoduchých tvarov. Súčasťou epitafu bola i olejomaľba na medenom plechu s rozmermi 48 x 16 cm, znázorňujúca smrť baróna Štefana I. Koháryho, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje jeho synovi Štefanovi.

Kaplnka v chotári Hronských Kosíh

Štefan II. v stavaní hmotných pamiatok pripomínajúcich otcovo hrdinstvo pokračoval i neskôr. V roku 1713 dal na mieste v chotári Hronských Kosíh, kde našli otcovo mŕtve telo po Levickej bitke, vystavať malú barokovú kaplnku. Do západného štítu fasády kaplnky bola vložená kamenná pamätná tabuľa s latinským textom, opisujúcim hrdinské udalosti Štefana I. Koháryho. Pre havarijný stav bola pamiatka v roku 1985 rekonštruovaná v rozsahu výmeny krovu, krytiny,  vonkajších omietok a dlážky. Výška tvar a sklon strechy zostali zachované, pôvodnú škridlovú krytinu nahradila plechová, exteriér pokryli brizolitovým nástrekom. Voľný prístup do interiéru bez brány spôsobil, že kaplnka je v súčasnosti v dezolátnom stave.

 

Pamätník Štefana I. Koháryho pri Leviciach

Druhá pamiatka, ktorá sa viaže k osobe Štefana I. Koháryho a k jeho smrti v Levickej bitke, vznikla rovnako v roku 1713. Dalo ju postaviť Mesto Levice na mieste, kde bol podľa tradície barón zasiahnutý guľkou nepriateľa. Kde presne bolo toto miesto a kde postavili spomenutý objekt, nie je známe. V druhej polovici 19. storočia dal vtedajší mešťanosta Levíc Lukács Mácsay za mestom postaviť nový pamätník v podobe Božej muky so štyrmi výklenkami. Počas víchrice v roku 2000 bol vážne poškodený. Z iniciatívy Mesta Levice bol o rok neskôr postavený na pôvodnom mieste nový pamätník.

Tumbový náhrobok v Hronskom Beňadiku

Pri plánovanej exhumácii Štefanovho tela architekti František Storno a jeho syn v roku 1908 zhotovili projekty 2,5 m vysokého náhrobku. Výdavky s vyhotovením tohto monumentálneho diela hradil bulharský cár Ferdinand Coburg, potomok Koháryovcov, ktorý často navštevoval šľachtické sídlo vo Svätom Antone. Telesné pozostatky Štefana I. Koháryho boli za účasti vysokej cirkevnej a župnej honorácie z rodinnej krypty vyzdvihnuté 25. augusta 1909. Opätovne ich uložili do schránky z orechového dreva a počas slávnostných obradov vložili do nového náhrobku. Obrady viedol košický diecézny biskup Augustín Fischer-Colbrie, rodák zo Želiezoviec. Pozadie pieskovcového náhrobku vytvárala oblúkovitá, ornamentová iluzívna nástenná maľba, ukončená maľovanou drapériou.

Bojová zástava Štefana I. Koháryho

Bojová zástava sprevádzala Štefana nielen na bojisku, ale i na jeho poslednej ceste do večnosti. Po prenesení telesných pozostatkov baróna do nového náhrobku zostala zástava trvalou súčasťou inventára kláštorného kostola. Hodvábna zástava vznikla pravdepodobne v roku 1661, kedy Štefan získal funkciu župana Hontianskej stolice. Na jednej strane zástavy je namaľovaný je rodový erb Koháryovcov s latinským textom, na strane druhej ukrižovaný Kristus.

Bojová zástava Štefana I. Koháryho. Foto Tekovské múzeum v Leviciach

Koháryho ulica

Poslednou, nehmotnou pamiatkou pripomínajúcou osobu Štefana I. Koháryho je po ňom pomenovaná ulica – Ulica Koháryho. Ulica v minulosti predstavovala podhradie Levického hradu. Rozširujúce sa mestečko postupne prerástlo mestské hradby, v jeho okolí na pahorkoch vznikli viničné obce a pod hradnou skalou samostatná šľachtická ulica Podhradie, nazývané i Vonkajšia ulica s vlastnou samosprávou. Občianskou schôdzou 27. apríla 1848 bola Vonkajšia ulica pričlenená k mestu Levice. Spomenutá ulica bola v roku 1890 na podnet Zdravotného a skrášľovacieho spolku pri mestskom úrade pomenovaná na počesť baróna Štefana I. Koháryho. Pomenovanie Koháryho ulice ako jednej z mála ulíc mesta pretrvalo všetky doby a režimy a až do súčasnosti zostalo nezmenené.