Autor: Mgr. Peter Pleva
V okolí Levíc sa odohralo množstvo významných bitiek ktoré vošli do dejín ale najslávnejšou je bezpochyby tá ktorá sa odohrala 19. júla 1664. O nej sa vtedy rozprávalo po celej kresťanskej Európe ako o veľkom zázraku a spáse.
V lete 1663 sa pripravovalo v Istanbule veľké vojenské ťaženie. V júli prišla silná osmanská armáda do Budína a na začiatku augusta prekročila Dunaj. Po viac ako mesačnom obliehaní padla pevnosť v Nových Zámkoch a do Osmanských rúk sa dostali aj pevnosti v Nitre a Hlohovci. Pod Levický hrad prišla pod vedením veľkovezíra Mahmed Köprülü mohutná armáda 1. novembra 1663. Nasledujúci deň, po dohode s vtedajším kapitánom hradu Gašparom Bartakovitsom, sa Turci zmocnili hradu a posádka získala právo slobodného odchodu.
Nad hradom viala turecká zástava až do 12. júna 1664. Vtedy sa podarilo dobyť hrad aj mesto späť do rúk cisárskych vojsk pod vedením francúzskeho generála Luisa Ratuit de Souches. Po zabezpečení hradnej posádky sa vrátil zo svojím vojskom do Nitry. Turci sa ale nechceli vzdať takej významnej pevnosti a vyslali na dobytie Levíc 15 až 20-tisícové vojsko. Vedenia sa ujal Sara Hüsejin ktorý obľahol hrad aj mesto. Posádka hradu ale tentoraz nekapitulovala a začala obliehateľom vzdorovať.
De Souches sa vydal z Nitry cez Zlaté Moravce a Hronský Beňadik ku Kozárovciam. Tam prekročil Hron a zaujal bojové pozície medzi Tlmačmi a Hronskými Kľačanmi. Osmanské vojsko vtedy prerušilo obliehanie a pohlo sa proti cisárskemu vojsku. Aj napriek tomu že Osmani boli v početnej prevahe, cisárske vojsko bolo lepšie vyzbrojené a povzbudené predchádzajúcimi úspechmi.
O osude bitky nakoniec rozhodol nečakaný útek Osmanských spojencov – Moldavcov a Valachov, ktorý uprostred bojov opustili svoje pozície. Medzi Tureckými vojakmi vypukla panika a aj oni začali bezhlavo utekať. Cisárske vojsko využilo vzniknutú príležitosť a naplno udrelo na zvyšky armády. Osmanské vojská stratili 8000 mužov, všetky delá, zásoby aj bojové zástavy.
V tejto slávnej bitke položil život aj jeden z najznámejších hrdinov protitureckých bojov – Štefan Koháry. Velil uhorským vojskám na pravom krídle. Počas bojov ho zasiahla nepriateľská guľka. Podľa tradície ho zranili približne v miestach kde sa nachádza pamätník pri Levickom Merkury Markete a splašený kôň ho potom ťahal za sebou až ku kaplnke pri obci Hronské Kosihy. Pochovaný je v kostole v Hronskom Beňadiku.
O tejto bitke sa veľa hovorilo a udalosti sú spomínané aj v historických knihách. Najvzácnejšími svedectvami sú grafické listy ktoré kolovali po celej Európe a niektoré verne zobrazujú samotnú bitku aj Levický hrad.
